martes, 22 de septiembre de 2015



Tetã’i Pokõiha



Itapúa



Tavusu (Capital departamental): Encarnación.
Tuichakue (Extensión territorial): 16.525 km2
Mba’éichapa umi ijyvytenda (Características de sus regiones):
Yvate,kuarahyresẽ gotyo ijyvy ijyvate,oñuãmba ka’aguy.Ysyry guasu ha ysyrykuéra opaichagua rei omoporã ko yvytenda;oî avei pe Parque Nacional San Rafael,ohupytýva 78.000 hectárea.
Yvy gotyo,kuarahyreike gotyo yvykuéra ikarape,ñu tuichakue javeve ojeipuru oñemongaru haĝua mymbakuéra;ambue yvy katu ojeipuru oñeñoty haĝua arro.



Ysyrykuéra: Tuichavéva ha’e ysyry guasu Parana,ojeipurúva hidroenergético ramo.Ambuekuéra ha’e:Tevikuary,Jakuy Guasu,Tembey;ysyry michîvéva apytépe oî: Jakuymi,Guarapay,Jaguarasapa,Pirapo,Aguapey.
Yvytykuéra:Yvytyjoaju San Rafael ha yvytykuéra: Mbopikua,Benitez-kue,Cerro Kupe ha ambueve.




Mba’e ojeguerekóva jehaipy (Datos estadísticos):
Tekove oikóva guive ipype (Población total): 490.970  yvypóra  (ary 2000)
Mymbakuéra:Peteîteî oîva guive,mil-pe (Producción existencia de ganado por clase) (1999):
Vaka 583;Kure 336;Ovecha 33;Kavaju 36;Kavara 6.



Ka’avo oñeñemitŷmeméva (Cultivos) (1999):
Pakova ,Limo,Narãha he’ẽ,café,mandarina ha narãha hái. 
Ka’avo  oñeñemitŷmeme’ŷva:
Áho,mandyju,arro,jety,takuare’ẽ,sevói,frutilla,girasol,havílla,locóte,avati,manduvi,ka’atî,pápa,kumanda,sóha,sórgo,petŷ,mba’ysyvo,tomáte,avatimirî,sanaória. 




 Tavakuéra (Distritos):
1-Encarnación
2-Alto Vera
3-Bella Vista
4-Kambyretã
5-Capitán Meza
6-Capitán Miranda
7-Carlos Antonio López.
8-Carmen del Paraná.
9-Coronel Bogado.
10-Edelira
11-Fram
12-General Artigas
13-General Delgado
14-Hohenau
15-Jesús
16-La Paz
17-Leandro Oviedo
18-Mayor Otaño
19-Natalio
20-Nueva Alborada
21-Obligado
22-Pirapo
23-San Cosme y Damián
24-San Juan del Paraná
25-San Pedro del Paraná
26-San Rafael del Paraná
27-Tomás Romero Pereira
28-Trinidad
29-Jatytay

domingo, 13 de septiembre de 2015



Tetã’i Poteîha


Caazapá


Tavusu (Capital departamental): Ka’asapa.
Tuichakue (Extensión territorial): 9.496 km2
Mba’éichapa umi ijyvytenda (Características de sus regiones):
Yvytyjoaju Ka’aguasu ohasa ko tetã’i rehe,kuarahyresẽguio kuarahyreike gotyo.Parque Nacional Ka’aguasu oñemboguapy 16.000 hectárea ári.
Ko’ápe oî 150-ichagua guyra aty,ko’ãvagui 53 guyra aty oîma opa haĝuaichaite.
Oiko avei ko tendápe 18 aty mymba okambúva rehegua;ko’ãvagui 14 aty oîma opa haĝuáicha.
Yvy yvateoygua ha kuarahyresẽ gotyoygua ikarape,ijyvy apasusũ ha ñu tuicha iporãva mymba mongakuaápe ĝuarã.
Tetãì yvy gotyo ha kuarahyresẽ gotyo oñeñuã ka’aguy tuicháva reheve.
Yvy mbytepegua ojoja asy ha oñembojahu heta ysyry guasu ha ysyry reheve.




Ysyrykuéra: Tuichavéva ha’e Tevikuary, Tevikuarymi ,Kapi’ivary,Pirapo,Ypety.
Heta ysyry michîvéva oî avei:
Kapi’ivarymi,Taruma, Takuary,Tevikuary, Takuára ha ambueve.
Yvytykuéra:Yvytyjoaju Ka’aguasu ha’e upe tuichavéva.Ambuekuéra ha’e: Mbatovi,Pakuri,Ñu Kañy,Morotî.




Mba’e ojeguerekóva jehaipy (Datos estadísticos):
Tekove oikóva guive ipype (Población total): 143.885  yvypóra  (ary 2000)
Mymbakuéra:Peteîteî oîva guive,mil-pe (Producción existencia de ganado por clase) (1999):
Vaka 255;Kure 125;Ovecha 31;Kavaju 28;Kavara 6.




Ka’avo oñeñemitŷmeméva (Cultivos) (1999):
Pakova ,Limo,Narãha he’ẽ,café,mandarina ha narãha hái. 
Ka’avo  oñeñemitŷmeme’ŷva:
Áho,mandyju,arro,alverha,jety,takuare’ẽ,sevói,frutilla,girasol,havílla,locóte,mandi’o,avati,manduvi,ka’atî,pápa,kumanda,sóha,sórgo,petŷ,mba’ysyvo,tomáte,avatimirî,sanaória. 





  
Tavakuéra (Distritos):
1-Ka’asapa
2-Avay
3-Buena Vista
4-Dr. Moisés Bertoni
5-Gral.Higinio Morínigo
6-Maciel
7-San Juan Nepomuceno
8-Tavay
9-Yegros
10-Juty


sábado, 12 de septiembre de 2015



Tetã’i Poha

Ka’aguasu





Tavusu (Capital departamental): Coronel Oviedo.
Tuichakue (Extensión territorial): 11.474 km2
Mba’éichapa umi ijyvytenda (Características de sus regiones):
Oguereko tenda ijyvykuéra iñambueitehápe.
Yvate,kuarahyresẽ gotyo oî kapi’ipe iporãva mymba oñemongakuaa haĝua ha ijyvy ikarape.Kóva ojupi ohóvo kuarahyresẽ gotyo,ikatuhágui ojehecha ñu ha ka’aguy rovy’ũ tuicha ha iporãmba jepéva.
Yvyporakuéra hetave pe tetã’i mbytépe,ijyvy iporãhápe ñemitŷme ĝuarã.



Ysyrykuéra: Oñemboja’o mokõi hendàpe.Yvyry guasu Paraguáipe oñohẽ hi’y ysyry guasukuéra:
Tapirakuãi,Hondo,Mbutuy,Tevikuarymi,Tovatîry.
Ysyry guasu Paranáme oñohẽ hi’y ysyry guasukuéra:Yguasu,Acaray,Kapi’ivary ha Monday.
Heta ysyry ohasa ko tetã’íre,ko’ãva apytépe:Piray,Aguapety,Takuary,Hondo,Guasu,Pastoreo,Hũ ha ambueve.
 Yvytykuéra:  Yvatéguio yvy gotyo ohasa peteî yvytyjoaju hérava  “Ka’aguasu”,oñembohéra ambuéva ohóvo péicha:San Joaquín,Karajao,Monte Rosario.




Mba’e ojeguerekóva jehaipy (Datos estadísticos):
Tekove oikóva guive ipype (Población total): 438.736  yvypóra  (ary 2000)
Mymbakuéra:Peteîteî oîva guive,mil-pe (Producción existencia de ganado por clase) (1999):
Vaka 567;Kure 207;Ovecha 21;Kavaju 18;Kavara 6.





Ka’avo oñeñemitŷmeméva (Cultivos) (1999):
Pakova ,Limo,Narãha he’ẽ,café,mandarina ha narãha hái. 
Ka’avo  oñeñemitŷmeme’ŷva:
Áho,mandyju,arro,alverha,jety,takuare’ẽ,sevói,frutilla,girasol,havílla,locóte,,mandi’o,avati,manduvi,ka’atî,pápa,kumanda,sóha,sórgo,petŷ,mba’ysyvo,tomáte,avatimirî,sanaória. 




Tavakuéra (Distritos):
1-Coronel Oviedo.
2-Ka’aguasu.
3-Karajao.
4-Dr.Cecilio Baéz.
5-Dr.J.Eulojio Estigarribia.
6-Dr.Juan Manuel Frutos.
7-José D.Ocampos.
 8-La pastora.
9-Mcal.Francisco Solano López.
10-Nueva Londres.
11-Raúl Arsenio Oviedo.
12-Repatriación.
13-R.I. 3 Corrales.
14-San Joaquín.
15-San José de los Arroyos.
16-Santa Rosa del Mbutuy.
17-Simón Bolívar.
18-Yũ.
19-3 de Febrero.

martes, 1 de septiembre de 2015




Tetã’i Irundyha

Guairá






Tavusu (Capital departamental): Villarrica.
Tuichakue (Extensión territorial): 3.846 km2
Mba’éichapa umi ijyvytenda (Características de sus regiones):
Oñemboja’o mbohapy yvytendápe iñambuéva ojuehegui:peteîha,hi’aĝuíva yvytyjoaju Yvytyrusúgui,yvy upepegua ijyvate ha oguereko ka’aguy oñemoha’eñóva.
Mokõiha,opytáva tetã’i mbytépe,ha’e oîvehápe tekove ha ijyvy iporã temitŷme ĝuarã.
Mbohapyha,opytáva tetã’i yvy ha kuarahyreike gotyo , yvy upepegua tuicha ha ikarape,iporã oñemongakuaa haĝua mymbakuéra.
Guairá ha’e tetã’i omotenondevéva takuare’ẽ ñemitŷ,oî peteîha tendápe ñane retã ryepýpe,ha oî tenda mokõihápe ka’a ñemitŷme.




Ysyrykuéra: Ombojahu tetã’i ysyry guasu Tevikuarymi,oñembotuicháva ysyrykuéra rupi:Yakã guasu,Borja,Takuára,Guasu,Yakãmi,Pirapo guasu,Hũ,Jaguarete Páso,Ita,Pañetey,Yro’ysã ha ambueve.
Ysyry guasu Tevikuarymi heñói Villarrica yvate ha kuarahyresẽ gotyo,yvytyjoaju Yvytyrusúpe;oñembojoajúvo Tevikuary guasu reheve oiko pe ysyry guasu tuichavéva ñane retã ryepýpe,Jejui rire.
 Yvytykuéra:  Ko tetã’íme jajuhu yvytyjoaju Yvytyrusu,yvyty ijyvatevéva ha’e Cerro Perõ 835 mts.Polilla,Itape,Cerro Corá,León ha Cerrito,ha avei Akatî ijyvate 720 mts.








Mba’e ojeguerekóva jehaipy (Datos estadísticos):
Tekove oikóva guive ipype (Población total): 175.120 yvypóra  (ary 2000)
Mymbakuéra:Peteîteî oîva guive,mil-pe (Producción existencia de ganado por clase) (1999):
Vaka 220;Kure 84;Ovecha 13;Kavaju 15;Kavara 2.





Ka’avo oñeñemitŷmeméva (Cultivos) (1999):
Pakova ,Limo,Narãha he’ẽ,café,mandarina ha narãha hái. 
Ka’avo  oñeñemitŷmeme’ŷva:
Áho,mandyju,arro,alverha,jety,takuare’ẽ,sevói,frutilla,girasol,havílla,locóte,mandi’o,avati,manduvi,ka’atî,pápa,kumanda,sóha,sórgo,petŷ,mba’ysyvo,tomáte,avatimirî,sanaória. 




Tavakuéra (Distritos):
1-Villarrica
2-Borja
3-Mauricio José Troche
4-Cnel.Martínez
5-Dr.Bottrell
6-Félix Pérez Cardozo
7-Gral.Eugenio A.Garay
8-Independencia.
9-Itape
10-Iturbe
11-José Fassardi
12-Mbokajaty del Guairá
13-Natalicio Talavera
14-Ñumi
15-El Salvador
16-Jataity

lunes, 24 de agosto de 2015




Tetã’i Mbohapyha


Cordillera



Tavusu (Capital departamental): Caacupé.
Tuichakue (Extensión territorial): 4.948 km2
Mba’éichapa umi ijyvytenda (Características de sus regiones):
Noreste gotyo ijyvy ikarape ha iñapasusũ,oñembojahu heta ysyry guasu,ysyry ha yno’õ reheve,ojapóvo ichugui peteî tenda iporãva oñemongakuaa haĝua mymbakuéra.
Pe ñemity iporãvehápe katu pe  yvy iñapopẽ ha avei ojoja asy.
Yvyty,yvyturusu ha peteî táva aty ojapo chugui tetã’i ojehecharamóva.
Ysyrykuéra: Umi ohasáva upe rupi ha’e:Manduvirã,Yaguy,Piribebuy,Negro.


Ysyry guasu Paraguái omohembe’y noroeste gotyo ; avei,ipype ojehekuavo ysyry guasu Salado,heñóiva yno’õ Yparakaraípe.
Ysyry michîvéva ojeikuaavéva ha’e: Yaguy,Piribebuy, Atyra,Yakã Ro’ysã.
Hetaiterei y ho’áva yvatégui iporãmba jepéva oî avei ko tetã’i ryepýpe.
 Yvytykuéra:  Yvytyrusu Altos iñasãi kuarahyresẽguio Kuarahyreike gotyo,ombojoavývo tetã’i Central ha Paraguarígui.
Oî yvyty osẽva ko yvytyrusúgui,ko’ãva ha’e: Poraru,Aguaity,Atyra,Ka’akupe,ambue apytépe.




Mba’e ojeguerekóva jehaipy (Datos estadísticos):
Tekove oikóva guive ipype (Población total): 215.518 yvypóra  (ary 2000)
Mymbakuéra:Peteîteî oîva guive,mil-pe (Producción existencia de ganado por clase) (1998):
Vaka 271;Kure 74;Ovecha 9;Kavaju 11;Kavara 1.
Ka’avo oñeñemitŷmeméva (Cultivos) (1999):
Pakova ,Limo,Narãha he’ẽ,café,mandarina ha narãha hái. 




Tavakuéra (Distritos):
1-Ka’akupe.
2-Altos.
3-Arroyos y Esteros.
4-Atyra.
5-Karaguatay..
6-Emboscada.
7-Eusebio Ayala.
8-Isla Puku.
9-Itakuruvi de la Cordillera.
10-Juan de Mena.
11-Loma Grande.
12-Mbokajaty del Yaguy.
13-Nueva Colombia.
14-Piribebuy.
15-Primero de Marzo.
16-San Bernardino-
17-Santa Elena.
18-Tovatî.
19-Valenzuela
20-San José Obrero.


domingo, 23 de agosto de 2015



Tetã’i Mokõîha


San Pedro



Tavusu (Capital departamental): San Pedro de Ykuamandyju.
Tuichakue (Extensión territorial): 20.002 km2
Mba’éichapa umi ijyvytenda (Características de sus regiones):
Ko tetã’i oñemboja’o mokõi yvytendápe:
Kuarahyreike  gotyo,ysyry Paraguái mboypýri yvykuéra ikarape ha oñembojahu yno’õ,karugua ha mba’ére.
Kuarahyresẽ gotyo,yvykuéra ijyvatevate ha oñembojahu ysyry guasukuéra Ypane ha Jejui reheve.Oî hetaiterei ka’aguy.



 Ysyrykuéra: Paraguái,Ypane,Jejui Guasu,Aguaray Guasu,Manduvirã,Kuruguaty.
Oguereko avei heta ysyry michîva,ipype jajuhu “Laguna Blanca”,iporãitereíva,ha heta yno’õ: Tapirakuãi,Mbutuy,Jetyty,ha ambue
 Yvytykuéra:  Sierra San Joaquín ha yvytykuéra:Kurusu,Korasõ,Aguaray ha San Miguel.Ko’ãva omoambue Ka’aguasúgui.


 Mba’e ojeguerekóva jehaipy (Datos estadísticos):
Tekove oikóva guive ipype (Población total):365.570 yvypóra  (ary 2000)
Mymbakuéra:Peteîteî oîva guive,mil-pe (Producción existencia de ganado por clase) (1998):
Vaka 999;Kure 238;Ovecha 40;Kavaju 47;Kavara 16.
Ka’avo oñeñemitŷmeméva (Cultivos) (1999):
Pakova ,Limo,Narãha he’ẽ,café,mandarina ha narãha hái.
Ka’avo  oñeñemitŷmeme’ŷva:
Áho,mandyju,arro,alverha,jety,takuare’ẽ,sevói,frutilla,girasol,havílla,locóte,mandi’o,avati,manduvi,ka’atî,pápa,kumanda,sóha,sórgo,petŷ,mba’ysyvo,tomáte,avatimirî,sanaória. 


Tavakuéra (Distritos):

1-San Pedro.
2-Antequera.
3-Chore.
4-Gral.Elizardo Aquino.
5- Gral.Isidoro Resquín..
6-Itakuruvi del Rosario.
7-Lima.
8-Nueva Germania.
9-San Estanislao.
10-San Pablo.
11-Takuatî.
12-Unión.
13-Villa del Rosario.
14-Jataity del Norte.
15-25 de diciembre.
16-Guajayvi.

martes, 11 de agosto de 2015



22 DE AGOSTO


DÍA DEL FOLKLORE – TAVARANDU ÁRA





Tavarandu niko peteî kuaaty ijáva Avakuaaty tembiapoguiguápe. Ohapykueho, ombyaty ha oikuaakajeýva arandu ka’aty. Mayma kuaaty oguerekoháicha, tavarandu oipuru avei aporeko hatapereko oipytyvôva ichupe ohupyty haĝua hembipota. Tavarandu térâ tetâkuaa, ha’e kuaaty (disciplina, ciencia) tetâ rembikuaaguigua. Upe ñe’ê omoheñoiva’ekue peteî karai katupyry hérava Willians John Thoms, ary su poapysa irundypa poteîme; ha ojepuru oñehenói haĝua umi mba’e chae, jeroviapy (creencias), jepokuaa (costumbres), mombe’ugua’u, mombe’upy, ñe’êarandu (proverbios), ñe’ênga (refranes, decires, sentencias, comparaciones), tetâygua rembiapokuéva. Upe ñe’ê ojepuru mayma tetâme, yvy ape ári oîva.



miércoles, 5 de agosto de 2015



Tetã’i Peteîha

Concepción

Tavusu (Capital departamental): Concepción
Tuichakue (Extensión territorial): 18.051 km2
Mba’éichapa umi ijyvytenda (Características de sus regiones):
Yvate ha kuarahyresẽ gotyo,ysyry Apa ha Paraguái ypýpe,ijyvy ijyvate,oguereko heta yvyty oîva ojoykére ha yvytyrusu San Luís,oîhape “Parque Nacional Serranía San Luís”.Upépe jajuhu umi mymba opapotámava ohóvo,ko’ãva apytépe oî:Gua’a Pytã ha Gua’a Hovy.
Ka’avokuéra isarambíva apytépe jajuhu pe trébol,oîva avei opa haĝuaichate.
Mbytépe ijyvy ojoja asy,umi ñu porã oguerekóva oipytyvõ oñemoña ha omongakuaa haĝua mymbakuéra.
Mba’apo tuichavéva upepegua ha’e ñemity,oñemba’apove ka’áre.
Yvy gotyo ijyvy ijyvateve,ka’aguy oñuãmba ko tenda,oguereko hetaiterei yvyramatakuéra oiporúva heta mba’épe ĝuarã.



Ysyrykuéra: Umi ombojahúva Concepción ha’e:Apa,Aquidabán,Ypané ha ambue michîvéva.Ko’ãva osẽ Ysyry Paraguáigui,ha’éva tuichavéva.
Yvytykuéra: Umi yvyty ojekuaavéva ha’e:Cerro Pytã,Cerro Medina,Vallemi,Sarambi,Yvatéguio,yvy gotyo ojepyso Yvytyrusu San Luis.




Mba’e ojeguerekóva jehaipy (Datos estadísticos):
Tekove oikóva guive ipype (Población total):191.910 yvypóra  (ary 2000)
Mymbakuéra:Peteîteî oîva guive,mil-pe (Producción existencia de ganado por clase) (1998):
Vaka 706;Kure 77;Ovecha 29;Kavaju 19;Kavara 6.
Ka’avo oñeñemitŷmeméva (Cultivos) (1999)
Pakova ,Limo,Narãha he’ẽ,avakachi,café,mandarina,narãha hái ha pomélo.
Ka’avo  oñeñemitŷmeme’ŷva:
Áho,mandyju,arro,jety,takuare’ẽ,sevói,mandi’o,avati,manduvi,ka’atî,kumanda,petŷ,avatimirî.



Tavakuéra (Distritos):
1-Concepción.
2-Belén.
3-Horqueta
4-Loreto
5-San Carlos.
6-San Lázaro.
7-Yvyjau